ablok3

YX ma už toľko neiritovala, Prváčka celý deň neodpisovala a ja vyštenkrovaný z jednutej zakomplexovanej odmietnutej šéfky vybral som sa v kritický štvrtok o polnoci do bordelu

v metropole východu. Cítil som sa tam fajne, skoro ako u mňa v obývačke, ktorú som nevlastnil. Žiadny vyhadzovač napumpovaný hustilkou. Vo vnútri si ma najprv skoro nevšímali, ženy chodili hore dole, také ale nie bohviečo. Asi po desiatich minútach prišiel ku mne nakoniec pán, čo to tam viedol, opýtal sa, čo si dám z nápojového a zároveň trtkacieho lístka, ktorý bol na zadnej strane a ktorý som si stihol predtým preštudovať. Pán ešte povedal, že sa platí iba v hotovosti. Dal som si nealko pivo a dámu na hodinu. Prišlo mladé dievča, trochu vyplašené, ale vcelku pekné oproti tým vechťom, ktoré sa premávali popredo mňa predtým. Dievča si dalo víno, povedalo, že sa platí dopredu pri bare. Šiel som teda zaplatiť, stálo to 115 eur, ja som mal iba 110, tak som chcel zmeniť objednávku z hodiny na polhodinu, 3/4 hodina nebola, hoci

na internete áno. Šéfko mi ale povedal, keď videl moje peniaze, že mi dá hodinu a pivo mi odpustí. No proste ústretový fajný bordel. Alebo akcia novému zákazníkovi? Alenka ma poslala najprv do sprchy, ona že sa nejde sprchovať, vraj sa len teraz osprchovala po trtkačke

s predchádzajúcim klientom. Ešte sa mi posťažovala, že už „jede“ (bola z Čiech) dve hodiny v kuse a teraz idem ja…

            Človek by v manufaktúre slasti očakával skúsenosť, ale tá s Alenkou neprišla. Z trtkačky nebolo nič, lebo ležala ako drevo a z takým nehybným telom sa nedá veľa robiť, lebo tam existujú pravidlá, ktoré nemôžeš prekročiť napr. že rukami nemôžeš, že by si ju trochu aktivizoval. Dokonca môj malý pán bol taký demotivovaný, že mi ho nedokázala presvedčiť ani rukou a dokonca ani ja. A bola tam aj zima na tej izbe, čo bola hádam jediná závada, no v tej fabričke rozkoše. Akurát, že aj zo sprchy tiekla voda len cícerkom, takže ani tam sa nedalo zahriať. Periny v bordeli tiež nedávajú, tak som si dievča len privinul k sebe a hladkal ju a ona mi rozprávala o svojom živote a ja trochu o svojom. Bola mamina dvoch dcér. Ako dve krídla ich mala vytetované nad prsiami a držali ju v jej 27 ročnom živote nad vodou. Aj keď sa staral o ne otec. Možmo bol neschopný ich uživiť a ona mu posielala peniaze.

Čas uplynul dosť rýchlo, predtým sa mi ešte posťažovala, že akí idioti tam chodia. Koľkoráz si myslela, že nemôže byť väčšieho chuja ako tento a už sa nemôže nájsť ďalší, čo prekoná tohto rekordmana. Či v alkohole alebo v hrubosti. Spomínala nejakého feťáka, ktorý celú hodinu behal z izby do izby a robil veľký stres. Vždy onedlho prišiel nový geroj, rekordman, čo prekonal všetkých predchádzajúcich. Ešte mi celý čas rozprávala aká je hladná, že sa nemá kedy ani najesť, tak som odišiel o pár minút skôr, aby sa najedla.

            I tak som z bordelu odchádzal po takom rozhovore spokojný. A aspoň som ju pohladkal. Niekedy lepšie.

PS.: Všetky mená, mestá, zvieratá a veci boli samozrejme vymyslené.